S neprestajne narastajúcou kvantitou textov na preklad pre globalizovaný trh a medzinárodné inštitúcie sa utilitárne myslenie pravdepodobne stalo súčasťou prekladateľského štúdia. V súčasnosti poskytuje prekladateľské služby mnoho amatérov a polo-profesionálov. V posledných rokoch sa tiež veľa hovorí o neetickom používaní nedostatočne post-editovaného strojového prekladu, ktorý sa mylne používa napr. so zámerom zachovať malé alebo minoritné jazyky v profesionálnych alebo polo-profesionálnych kruhoch. Vplyv akceptácie takýchto prekladateľských praktík sa odráža aj v teórií, ktorá poukazuje na problémy komodifikácie vzdelania či straty ľudského agentstva. Kreativita sa prejavuje aj v komplexnom používaní jazykov v rôznych kultúrnych kontextoch a to je jeden zo spôsobov, ako môžu prekladatelia bojovať s komodifikáciou jazykového prenosu. Preklad poézie, slovných hier pri titulkovaní, prenos komplexnej intertextuality v románe – to všetko zaberá veľa času a prináša len veľmi málo okamžitého zisku. Ak sa prekladatelia budú venovať takýmto činnostiam, z dlhodobého hľadiska pomôžu odvrátiť nepriaznivý účinok, aký má povrchný preklad na jazyky, kultúry a prekladateľský proces. V tomto paneli sa budeme venovať kreativite v preklade v týchto kontextoch.
Zdroje
Stefan Baumgarten, and Jordi Cornellà-Dettrel, “Translation and the Economies of Power,” in Translation and Global Spaces of Power, ed. Stefan Baumgarten and Jordi Cornellà-Dettrel (Blue Ridge Summit, PA: Multilingual Matters, 2018). Kindle.
E.g. Dizdar, Dilek. 2014. “Instrumental thinking in Translation Studies.” Target 26 (2): 206-223. Venuti, Lawrence. 2019. Contra Instrumentalism. Lincoln : University of Nebraska Press. Cronin, Michael. 2016. Eco-Translation. Oxon and New York: Routledge.